Ilustračný obrázok k článku
Povedzme si úprimne — keď niekto povie „trojhodinový workshop“, polovica ľudí si predstaví boj o prežitie a nenápadné pozeranie na hodiny každých päť minút. Lenže toto bolo úplne iné kombo.
Na jednom mieste sa stretli deviataci zo Spojenej školy Dominika Tatarku a študenti z Obchodnej akadémie v Poprade. Výsledok? Energia, nápady a kreativita lietali miestnosťou rýchlejšie než školský gossip cez prestávku.
Mladí makali na dobrovoľníckych projektoch a vymýšľali kampane, ktoré mali hlavu, pätu aj poriadny vibe. Niektorí plánovali, ďalší kreslili, debatovali, smiali sa… a sem-tam sa niekto tváril veľmi profesionálne, akoby práve zakladal startup za milióny.
Tri hodiny ubehli prekvapivo rýchlo — možno aj preto, že nechýbalo skvelé občerstvenie. Lebo priznajme si, hladný človek kreatívne myslí asi tak dobre ako mobil na 1 % baterky.
Najlepšie na tom celom bolo, že to mladých fakt bavilo. A nehovorím to len preto, že sa usmievali pri jedle. Potvrdili to aj anonymné spätné väzby, ktoré po workshope nechali. Bolo z nich cítiť, že keď dostanú priestor, dôveru a šancu niečo vytvoriť, dokážu brutálne veci.
Dobrovoľnícky piatok tak znova rozbil staré klišé o tom, že „dnešná mládež nič nezaujíma“. Pravda je skôr taká, že mladí potrebujú príležitosť, trochu podpory a niekoho, kto im ukáže cestu. Potom sa chytia sami — a často prekvapia viac, než by kto čakal.
A medzi nami? Po tomto workshope je jasné, že budúcnosť prežije úplne v pohode — mladí už teraz idú výkon jak manažéri po troch kávach.